Správne používanie fungicídov v obilninách 

Ako vyplynulo z príspevkov, rok 2010 bol zložitý nielen pre silný infekčný tlak, ale najmä pre nemožnosť vstúpiť do porastov a vykonať ošetrenie. Málokto stihol ošetriť pre dažďami, ale kto stihol, jeho porasty mali určitý náskok. Kritické bolo ošetrenie po dažďoch, keď mnohé porasty vyzerali zdravotne veľmi zle. Vynikajúco však porasty obilnín zareagovali na fungicídne ošetrenie a boli veľké rozdiely tam, kde po dažďoch fungicíd použili a tam, kde po dažďoch už fungicíd nebolo možné použiť. Na mnoho parciel sa po májových a júnových dažďoch totiž nedalo vstúpiť so žiadnym mechanizmom a postreky boli nevykonateľné. Keď už parcely preschli, bolo neskoro ošetrovať, lebo porasty už boli v neskorom štádiu predzberovej zrelosti a na fungicídne ošetrenie už bolo naozaj neskoro.

Rovnako zle dopadli aj porasty repiek. Infekčný tlak a najmä široký teritoriálny výskyt Sclerotínie signifikantne poznačil porasty. Straty na úrodách sa pohybovali od 10-30%, v závislosti nalokalite.

Ako vyplynulo aj z prezentácií od pani Bezdíčkovej „extrémne poveternostné podmienky sa premietly do stavu porastov a následne do úrod nielen obilnín“. U nich, na Olomoucku, bol rok zrážkovo nadnormálny a z hľadiska prívalových dažďov takmer kritický. V máji zaznamenali viac ako dvojnásobok dlhodobého normálu. Rovnako aj jún a júl boli zrážkovo nadnormálom. Vývoj obilnín poznamenal najviac máj, keď pršalo takmer každý deň.

K vyššie uvedenému pani Doubková pripomenula, že spoločnosť Syngenta stále zaujíma v sortimente fungicídov vedúce postavenie a vymenovala kľúčové fungicídne portfolio spoločnosti Syngenta. Vynikajúca účinnosť našich prípravkov bola potvrdená aj v tak ťažkom roku ako bol rok 2010. K tomu pán Černý poznamenal, že u jarného jačmeňa vyšiel v roku 2010 veľmi dobre hlavne práve spomínaný Amistar Xtra.

Interaktívna diskusia trvala viac ako 1,5 hodiny a je zložité uviesť v tomto článku úplne všetko. Preto si dovolím sústrediť sa len na kľúčové otázky a odpovede na ne, tak ako prebiehali vrámci diskusie.

Všetci diskutujúci sa zhodli, že termín aplikácie fungicídu je najdôležitejším prvkom správnej fungicídnej ochrany. Úplne ideálne je ošetriť porast tesne pred objavením sa choroby. Tak aby bola využitá najmä jeho preventívna účinnosť. Kedy ale je tento ideálny termín?

Na základe viacročných pozorovaní pán Hudec dodáva, že nejestvuje jeden ideálny a univerzálny termín. Je to kombinácia ročníka (teplota, vlhkosť vzduchu, zrážky), odrodových vlastností a dlžky pretrvávania podmienok vhodných pre rozvoj patogénov a ochorenia. Sledovaním a vyhodnocovaním týchto údajov možno pomerne presne signalizovať riziko výskytu chorôb. Je to ale náročné na čas a odbornosť a nemožno to robiť len ako hobby, je to vážna odborná disciplína.

Pán Černý, ktorý má skúsenosti najmä z pestovania sladovníckeho jačmeňa, je presvedčený, že v oblastiach s intenzívnym pestovaním by mal byť systém ochrany proti hubovým chorobám postavený na prevencii. To znamená dve ošetrenia fungicídami – jedno na konci odnožovania, druhé pri zdurenej pošve vlajkového listu. „Pokiaľ farmárčime v horších pestovateľských oblastiach alebo aridnejších oblastiach, postačuje aj jedna aplikácia fungicídu v štádiu druhého až treieho kolienka. Takýto zásah býva zároveň aj veľmi ekonomický“ doplnil pán Černý.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že najvhodnejšou metódou na správnu ochranu proti chorobám je identifikovať a určiť patogén, ktorý chorobu spôsobuje. Nájsť najvhodnejší prípravok, ktorý má účinok proti danej chorobe/patogénu a v správnom čase ho ošetriť. Pritom treba brať na zreteľ nielen samotnú biologickú účinnosť prípravku, ale aj náklady na prípravok, benefit z prípravku no a celkové vyčíslenie pozostávajúce z nákladov, účinnosti a benefitu. Pomer vynaložených prostriedkov a navýšených tržieb by mal byť výhodný.

V praxi pri nedostatku času a skutočnosti, že choroby sa vyvíjajú rýchlo a málokedy dochádza k napadnutiu len jednou chorobou je vhodnejšie používať preventívne ošetrenie širokospektrálnymi fungicídami.

Pán Hudec poznamenal, že pokiaľ sú už príznaky choroby viditeľné a k fungicídnemu ošetreniu nepríde, potom môžu škody na úrode presiahnuť pokojne aj 50%, v závislosti na chorobe a čase, kedy sa choroba objavila. Fungicídna ochrana je stále efektívna, no miera efektivity závisí na stupni napadnutia, typu ochorenia, ceny za ošetrenie a ceny za ktorú komoditu predáme.

„Keď sa objavia príznaky choroby na listoch obilniny, končí vlastne latentná perióda. Latentná perióda je čas ktorý ubehne od dopadu spóry huby do objavenia sa príznakov choroby“, upozornila pani Doubková a zdôraznila, že najefektívnejšie použitie fungicídu spadá do termínu začiatku latentnej periódy. „Pokiaľ to ale z nejakého dôvodu nestihneme, vždy je lepšie ošetriť neskôr ako neošetriť vôbec“, dodala pani Doubková. Rovnako podotkla, že pokiaľ sú viditeľné príznaky na treťom liste, je latentná perióda na druhom liste. Vtedy sa už nesmie váhať a je potrebné nevyhnutne aplikovať fungicíd. Najmä ak sú vhodné podmienky pre šírenie chorôb. „Čím dlhšie čakáme, tým sa nám patogén viac rozmnožuje,“ zdôraznila.

Pán Hudec doplnil, že latentná perióda je u rôznych hubových chorôb odlišná, ale v prípade väčšiny trvá 7 až 14 dní. Hrdza pšenicová má inkubačnú dobu veľmi krátku. Naopak zasa septorióza pšenicová, pri ktorej je latentná perióda podstatne dlhšia a môže trvať 14 – 28 dní, pri niektorých odrodách až 32 dní. To má priamy vplyv na spôsob a riešenie fungicídnej ochrany a v neposlednom rade na výber samotného prípravku.

V prípade jarného jačmeňa závisí dĺžka latentnej periódy najmä na priebehu počasia. Predovšetkým treba vziať do úvahy, že choroby se vyskytujú vždy v nejakom komplexe a nie samostatne. Aj preto je fungicídna ochrana pomerne zložitá. V závislosti na odrode, ako uviedol pán Černý, sú potom škody spôsobené hubovými chorobami 10 – 30 %.

Pán Cvopa doplnil mnohoročné skúsenosti s prácou so zákazníkmi a potvrdil, že v poslednom období naozaj dochádza k posunu vnímania správneho načasovania fungicídnej ochrany. Čoraz častejšie sa stretáva s posunom smerom k prevencii, čo je výborné. Dodal, že portfólio prípravkov spoločnosti Syngenta zahŕňa len prípravky, ktoré majú preventívnu ale aj kuratívnu zložku. „Všetky fungicídy máme širokospektrálne“. Základným pilierom fungicídnej ochrany je prípravok Artea. Nadstavbou pre zvýšenie úrody ale najmä kvality úrody je Amistar Xtra, ktorého zelený efekt dokáže ešte predĺžiť asimiláciu. Spektrum účinku obidvoch prípravkov je široké – múčnatka, hrdza, septorióza, hnedá a rynchospóriová škvrnitosť a v prípade prípravku Amistar Xtra aj účinnosť proti DTR. Obidva prípravky sú vynikajúce na prevenciu, no v prípade, že sa vyžaduje aj kuratívna účinnosť, vhodnejším je prípravok Artea.

Okrem týchto dvoch základných fungicídov máme v portfóliu aj špeciality. Špecialistom proti všetkým patotypom steblolamu, so silným účinkom proti múčnatke, hrdziam a aj septoriózam je prípravok Stereo. Stereo je rovnako špičkou proti hnedej a rynchospóriovej škvrnitosti v jačmeni. Nemenej účinkuje na múčnatku a hrdzu.

Pri silnom tlaku septorióz odporúčame našu novinku Amistar Opti a najmä – technologický balíček Amistar Opti Artea Pack. Tento balíček predstavuje najsilnejšiu ochranu nielen ako expert proti septoriózam, ale je to zároveň fungicídne najsilnejšie riešenie na slovenskom trhu. Rovnako je to jediné plne funkčné riešenie aj proti novo sa objavujúcej chorobe – ramulárii v jačmeni, kam pripravujeme jeho registráciu.

V neposlednom rade tu máme prípravok Moddus. Moddus je jediným prípravkom s morforegulačným účinkom, ktorý skracuje steblo, ale nemá negatívny vplyv na ostatné úrodotvorné parametre, čo pri ostatných regulátoroch nie je možné tvrdiť. Zároveň nemá žiadne zdravotné ani technologické obmedzenia, čo o ostatných regulátoroch nie je možné tvrdiť. Takto uzavrel tému pán Cvopa.

Na túto otázku nejestvuje jednoznačná odpoveď. V bežných slovenských podmienkach, ktoré sú menej bohaté na zrážky by nám fungicídy mali chrániť porasty 28 dní, v určitých prípadoch až 35 dní. Pokiaľ však bude vývoj počasia podobný tomu v roku 2010 a budú vytvorené podmienky na kontinuálny infekčný tlak, potom bude potrebné skrátiť interval medzi ošetreniami na 21 dní. Veľmi dôležité je načasovať fungicídne ošetrenia tak, aby bol chránený najmä vlajkový list a klas. Tak treba poňať ochranu. Konštatoval pán Hudec.

Pán Cvopa dodal, že najpoužívanejším fungicídnym sledom od spoločnosti Syngenta je práve sled Artea a následne Amistar Xtra. Stáva sa v praxi veľmi často, že prvú aplikáciu fungicídu nestihneme dať výsostne preventívne, alebo máme po zime pokračujúce múčnatky a hrdze. Artea s veľmi dobrou kuratívnou účinnosťou je najvhodnejšia na zastavenie jestvujúcich problémov a ochranu novo rastúcich častí rastliny. Teda ochranu začíname prípravkom Artea. Amistar Xtra v následnej aplikácii práve slúži na ochranu vlajkového listu a klasu a na predĺženie asimilácie vďaka využitiu „zeleného efektu“ z prípravku Amistar Xtra. Takáto „receptúra“ prináša spoľahlivé výsledky už niekoľko rokov. Tento fungicídny sled nielenže nie je stratový, ale práve naopak, tvorí zisk pre pestovateľa.

V prvom rade si musíme odpovedať na otázku, ktoré časti rastliny majú aký vplyv na úrodu? Začal rečníckou otázkou pán Černý. Vzápätí odprezentoval nižšie uvedenú tabuľku.

Tab. Vplyv jednotlivých častí rastliny na úrodu.

Je jasné, že vlajkový list a klas sú kľúčové a rozhodujúce pre pšenicu, no u jačmeňa je to ešte aj druhý list a preto je potrebná komplexnejšia ochrana. To je dôvod, prečo sa zameriavame hlavne na istotu ošetrenia pre ochranu vlajkového listu a klasu.

„Áno, potvrdzujem aj z mojich skúseností to tak jednoznačne vyplýva“ potvrdil pán Hudec. Nie že by ostatné časti rastliny boli nepodstatné, len riziko straty úrody je vyššie ak neustrážime vlajkový list a klas. Dodal. V tomto sa úplne zhodli aj moji kolegovia p. Doubková a pán Cvopa.

Všetci diskutujúci sa jednoznačne zhodli na tom, že problém fuzárií možno minimalizovať len cieleným komplexom opatrení a nemožno ho vyriešiť iba aplikáciou jedného fungicídu do klasu. Veľa závisí na výbere predplodiny - nikdy nepestovať pšenicu a ani jačmeň po kukurici. Ďalším vhodným opatrením je voľba odolnej odrody. Dobrá agrotechnika a správna výživa eliminujú ďalšie možné negatívne vplyvy. No aj tak je však hlavným problémom počasie a zrážky v čase kvitnutia, tzv. „infekčný dážď“. Preto sem nakoniec patrí aj vhodná fungicídna ochrana, kde vtip je hlavne v správnom načasovaní aplikácie a vo výbere vhodného prípravku. Pokiaľ sa nám nepodarí ošetriť porasty silným triazolovým prípravkom do 24 hodín po „infekčnom daždi“, šance na fungicídnu účinnosť proti fuzáriám rýchlo klesajú. Celkové riziko je nižšie ak sú splnené aj vyššie vymenované komplexné opatrenia a vtedy je aj väčšia šanca na úspech.

Pokiaľ však nie sú splnené vyššie spomínané komplexné opatrenia a ešte bude porast vystavený „infekčnému dažďu“, potom je veľmi malá šanca, že uspejeme iba fungicídnym ošetrením. Navyše ak berieme do úvahy, že niektoré podniky majú výmeru obilnín niekoľko stoviek hektárov, je to z časového hľadiska niekedy nereálne, aby sa podarilo ošetriť porasty do 24 hodín po „infekčnom daždi“.

Lepšia účinnosť niektorých proklamovaných prípravkov proti fuzariozám sa v praxi nepotvrdila a môžeme s vážnou tvárou a s hrdosťou konštatovať, že prípravok Artea sa umiestňuje na popredných priečkach v účinnosti na fuzáriá pri aplikácii do klasu. Tieto úspechy neboli dosiahnuté len v maloparcelkových pokusoch, ale sú to výsledky z reálnych prevádzok, kde prípravok Artea bol aplikovaný proti iným patogénom, ale zistili sme že má vynikajúcu účinnosť aj proti fuzáriám. V dohľadnom čase budeme mať aj oficiálnu registráciu na ošetrenie proti klasovým fuzariám, aj keď treba povedať, že keď prípravok nastriekate proti septorióze do klasu proti neskorým infekciám septoriózy, funguje dobre aj proti fuzáriám aj keď ešte nemá oficiálnu registráciu.

Túto problematiku si zobral na starosť pán Černý zo skupiny profesora Vašáka, ktorá má dlhoročné skúsenosti s intenzívnym pestovaním repky. Potvrdil, že straty na úrodách boli najmä na Slovensku vysoké. V Čechách sa proti sclerotínii ošetruje pravidelne už niekoľko rokov. Na Slovensku bola taká rozsiahla infekcia asi prvý krát. Zo skúseností vyplýva, že v Čechách sa jednak v pokusoch, ale aj v praxi výrazne presadzuje Amistar Xtra. Spoľahlivé riešenie, pokiaľ sa naaplikuje počas kvitnutia. Dobré výsledky sa dosahujú či už pri aplikácii na začiatku kvitnutia, v priebehu kvitnutia, alebo pri dokvitaní. Čo sa týka možného očakávaného výskytu sclerotínie v roku 2011, pán Černý sa vyjadril, že problém sclerotínie sa rok od roku stupňuje a má na to vplyv aj zvýšenie osevných plôch olejnín, najmä repky olejnej v posledných rokoch. Pán Cvopa to potvrdil na príklade niekoľkých pestovateľov, ktorých „zachránila“ aplikácia prípravku Amistar Xtra v repke počas kvitnutia, lebo porasty, ktoré neošetrili boli veľmi napadnuté a úrody boli o 30% nižšie ako na ošetrených porastoch.

Všetci diskutujúci sa zhodli na tom, že aplikácia fungicídov je nevyhnutná. Ak už aplikácia fungicídov, potom dobre načasovaná. Ak dobre načasovaná, potom aplikácia správneho fungicídu. Tieto hlavné odkazy si odnášali účastníci našich konferencíí v Košiciach a v Nitre.

Zhrnuli sme to do praktických odporúčaní nasledovne a zjednodušene. Pri obilninách je rozhodujúce ochrániť vlajkový list a klas. V repke bude veľmi dôležitá aplikácia fungicídu počas kvitnutia na ochranu proti sclerotínii. Správne ochránené porasty budú zárukou dobrého speňaženia. Spoločnosť Syngenta ponúka fungicídy ktoré spĺňajú všetky požiadavky na modernú a spoľahlivú ochranu. Pre pestovateľov je čas využiť dobré ceny komodít a zarábať v zmysle vypestovať čo najviac a najkvalitnejšie aj pomocou prípravkov od spoločnosti Syngenta a dobre to speňažiť. Rozchádzali sme sa so sloganom.